नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना |न चाभावयत: शान्तिरशान्तस्य कुत: सुखम् || 66|| nāsti buddhirayuktasya na chāyuktasya bhāvanā ।na chābhāvayataḥ
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्पर: |वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता || 61|| tāni sarvāṇi saṃyamya yukta āsīta
दु:खेष्वनुद्विग्नमना: सुखेषु विगतस्पृह: |वीतरागभयक्रोध: स्थितधीर्मुनिरुच्यते || 56|| duḥkhēṣvanudvignamanāḥ sukhēṣu vigataspṛhaḥ ।vītarāgabhayakrōdhaḥ sthitadhīrmuniruchyatē ॥ 56 ॥ दुःखों की प्राप्ति होने
कर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिण: |जन्मबन्धविनिर्मुक्ता: पदं गच्छन्त्यनामयम् || 51|| karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ ।janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ
यावानर्थ उदपाने सर्वत: सम्प्लुतोदके |तावान्सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानत: || 46|| yāvānartha udapānē sarvataḥ samplutōdakē ।tāvānsarvēṣu vēdēṣu brāhmaṇasya vijānataḥ ॥
व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन |बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम् || 41|| vyavasāyātmikā buddhirēkēha kurunandana ।bahuśākhā hyanantāścha buddhayōvyavasāyinām ॥ 41 ॥ हे अर्जुन!
अवाच्यवादांश्च बहून्वदिष्यन्ति तवाहिता: |निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दु:खतरं नु किम् ||36|| avāchyavādāṃścha bahūnvadiṣyanti tavāhitāḥ ।nindantastava sāmarthyaṃ tatō duḥkhataraṃ nu kim
स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि |धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते ||31|| svadharmamapi chāvēkṣya na vikampitumarhasi ।dharmyāddhi yuddhāchChrēyōnyatkṣatriyasya na vidyatē ॥31॥ तथा
अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् |तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि || 26|| atha chainaṃ nityajātaṃ nityaṃ vā
वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम् |कथं स पुरुष: पार्थ कं घातयति हन्ति कम् || 21|| vēdāvināśinaṃ nityaṃ ya ēnamajamavyayam ।athaṃ